Niektorí mladí a deti, aj tí, s ktorými prichádzam do styku ja, tvrdia, že nečítajú, lebo je to nuda a bolí to. Podľa Cecilie je dôležité vybrať si knihu podľa úrovne, na ktorej sa nachádzam a nie je hanba, ak 10-ročný čitateľ číta knihu určenú primárne pre 7-ročných (alebo opačne), je to v poriadku, pretože je to adekvátne situácii, v ktorej sa on práve nachádza. Na druhej strane je zas podľa mňa náročné presvedčiť človeka, že je dobré čítať, ak nikdy nevidel knižku v rukách svojich vlastných rodičov, ktorí mu nečítali rozprávky dokonca ani keď bol malý (nehovoriac o tej nevyužitej šanci vytvoriť puto dôvernosti medzi rodičom a dieťaťom). Deti niekedy napríklad potrebujú čítať donekonečna ten istý príbeh, dovtedy, kým sa v nich niečo neprebudí a neposunú sa ďalej.
Ak čítate, vyzeráte podľa Cecilie „smarter and brighter,“ teda inteligentnejšie, vaša predstavivosť váš totiž predurčuje byť úspešnými nielen na pracovnom pohovore, ale aj pri riešení bežných situácií.
Na otázku, akú knihu by odporučila mladým ľuďom, odpovedala, že by to boli dve prozaické knihy, a to Haruki Murakami – Kafka na pobreží a Franz Kafka – Zámok. Pri svojom vzťahu k poézii spomenula tzv. slam poetry, čo je spôsob prednesu poézie „tu a teraz“, keď svoje verše prednášate teatrálne, živo, autenticky, väčšinou voľným veršom, akoby ste rapovali, dávate zo seba na javisku svoje JA. (U nás je v tom dobrý Davier Hevier a vypočujete si ju napríklad na festivale Pohoda.)
Bolo pre mňa príjemné stretnúť Ceciliu Ekman, mladú osôbku, ktorá žije svojou láskou ku knihám rôznych žánrov a povzbudzuje uvedomiť si, že je v dnešnej dobe skutočne dobré vedieť využiť čas na správne veci. Škoda len, že bloguje vo švédčtine. Aj preto vznikol tento blog, aby som veci, ktoré ma zaujali, ešte zachytila. Ale k výsledkom jej zistení o slovenských mladých a deťoch sa určite raz chcem dostať. :)