Zimné adventné dni a ako ich vedieť lepšie prežiť

Autor: Magdaléna Hučková | 9.12.2013 o 20:59 | Karma článku: 7,55 | Prečítané:  422x

Zahalená vo vlnenom šále...Opätovne sa mi potvrdzuje, že ani dnes podvečer sa v uliciach neviem nadchnúť pre vianočné piesne, nedokážem spievať s reproduktorom ani nie v polovici decembra, že svet lásku má...

Vo voňavej cukrárni  sedím pri káve v bielej šálke Julius Meinl sama. Veľmi krátko.  Vnímam seba, aj to, čo sa odohráva okolo: dve sympatické dievčatá zahĺbené v debate o umení od seba ani neodtrhnú oči, tak živo diskutujú a vášnivo rozoberajú život,  pripomínajú mi rozhovory z mojich stredoškolských čias.  Nejakí chlapci spomínajú počítačové hry. Spoza rohového stola po mŕtvom tichu započujem mužský hlas: „Tak mi povedz, ako na tom sme...“ Otočím hlavu a vidím dievčatko všemožne sa snažiace získať mamkinu pozornosť otázkami, na ktoré prichádza len jednoslovná odpoveď. Čo stôl, to príbeh. Ďalej nedovidieť. A vlastne ktovie, aký (smutný) by bol dnes ten môj.

Vyskladala som si z tohto večera  preto takto naladená malé uzávery, a zapísala niečo s názvom: Ako prežiť čas čakania (nielen na Vianoce):

1. Rozhovormi s priateľmi – dodávajú nádej a život má odrazu nový rozmer.

2. Sústavnou vrúcnou starostlivosťou o najbližších, tých najdrahších – hádam jediná z možností, ako predchádzať problémom.

3. Trávením času s deťmi – svojimi, krstnými, kamarátkinými – otvárajú srdce.

4. (Last but not least) – Vyliatím svojho srdca. Bohu.

Vstávam od stola, zipsujem, zapínam, zahaľujem tvár do šálu, aj srdce ... pookreje, už len pár dní...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?