S počítačom v lone, so zeleným čajom v hrnčeku od Naďky. Vzdávam vďaky za to, že dnes zatiaľ nikam nemusím. Povzbudená víziou takého rána čítam, plánujem leto, čakám návštevy, premýšľam o kamoškách v zahraničí, o tom, že niektoré mamy nemajú v sebe tú skutočnú nežnosť a pozornosť, o varení džemu, o láske, o behaní, o tom, že 2,5-ročný Jakubko sa (so mnou) tak krásne v piatok hral a - rozumeli sme si...
Dažďové kvapky pondelkového leta ustali. Je čas vrátiť sa do reality - k priateľom, vôňam, knihám, pohybu a ozajstnému životu.
Pyžamové nohavice pohodené na parketách.
Vďaka za toto intermezzo - my rainy morning story. :)