Lyžičkou hladím bodkovaný tanierik a vravím ti, aké by to bolo vkročiť do Austenovej Anglicka v bledomodrých šatách po zem a trpezlivo čakať, kým ma domáci nepredstaví prítomným pánom...
Podchvíľou mi podávaš mandarínky, také jedla Toňa počas tancovačky a servítku, ktorú vtedy šibalsky pohodila Jurovi, si nechávaš, privoniaš jej a meníš sa... presne tak ako on - doktor Živago - to bolo na začiatku... kým nestretol Laru.
DOBRO v nás je silné, má zmysel, má korene, je príťažlivejšie ako zlo, má symboliku a budúcnosť.
Má ruky, naše i tie pribité. A slová pri šálkach a tanierikoch a lyžičkách. Má NÁS.